Charta lásky a spoluzodpovednosti

Autor: Katarína Gáborová | 12.12.2012 o 9:03 | Karma článku: 0,00 | Prečítané:  24x

Animátorčiť je najkrajší spôsob odovzdávania Kristovej lásky   Dobrovoľník, dal by sa definovať ako človek, ktorý robí niečo dobré bez nároku na finančnú odmenu. Avšak môže to byť niečo jednorázové, niečo pravidelné, niečo pre deti, dôchodcov, školu.  Jednou z foriem dobrovoľníctva je animátorstvo. Animátorom sa označuje napr. aj človek, ktorý je v centre voľného času a venuje sa deťom. Ibaže pre mňa to nie je skutočný animátor. Animátor je od slova animas- čo je duša.

Animátorčiť je najkrajší spôsob odovzdávania Kristovej lásky

 

Dobrovoľník, dal by sa definovať ako človek, ktorý robí niečo dobré bez nároku na finančnú odmenu. Avšak môže to byť niečo jednorázové, niečo pravidelné, niečo pre deti, dôchodcov, školu.  Jednou z foriem dobrovoľníctva je animátorstvo. Animátorom sa označuje napr. aj človek, ktorý je v centre voľného času a venuje sa deťom. Ibaže pre mňa to nie je skutočný animátor. Animátor je od slova animas- čo je duša. Je to niekto, komu ide o duše ľudí. Animátor v saleziánskom ponímaní znamená oficiálne niekto, kto má na starosti stretká. Resp. niekto kto sa venuje každý týždeň stretko s deťmi, pripraví si nejakú tému a nejako im to podá. Tak to niekto môže brať. Animátorstvo je však pre mňa omnoho viac. Som animátorka, alebo skôr sa ňou snažím byť.  Pretože animátorstvo nie je len o tých 2 hodinách, kedy som s deťmi. Je to každotýždenná príprava stretka, rozmýšľanie nad tým akú hru si zahráme, akú aktivitu zvolíme, aby to bolo pre nich najlepšie, ako im myšlienku podať, aby to pochopili, ktorá má narodeniny a čo originálne jej pripraviť, ako byť s nimi aj cez týždeň a venovať sa im, je to ich neustále spoznávanie, modlenie sa za nich, venovanie sa nielen cez tie 2 hodiny, je to každotýždňové hodnotenie stretka, čo vyšlo a čo nie, čo urobiť nabudúce inak, neustále pracovanie na tom, aby to bolo pre nich čo najlepšie, nekonečné rozhovory o tom, ako riešiť ich situácie v rodinách, ako budovať ich charaktery. Znamená to aj, že aj napriek tomu, že mám po veľmi ťažkom týždni, cítim sa naozaj hrozne a tečú mi slzy, zdvihnem sa a poviem si, že to robím pre tie dievčatá, že napriek mojim problémom ich uvidím rada a chcem tu byť pre nich, vychovávať ich a viesť k Bohu. Neznamená to, že sa budem tváriť, že som v pohode. Znamená to, že sa pokúsim nemyslieť na svoje problémy, ale sústrediť sa na to, že som tu pre nich, že sú úžasné a že ak budem smutná veľa si toho zo stretka neodnesú, preto sa pokúsim dať samú seba dokopy, aby som mohla dávať ďalej. Ale to nie ani zďaleko všetko. Mohlo by byť. Ibaže pre mňa je animátorstvo životný štýl. Je to pre mňa najkrajšia forma dobrovoľníctva, je to spôsob odovzdávania Kristovej lásky k nám. A preto sa animátorstvo nedá ohraničiť, nedá sa vymedziť, nie je to len časť týždňa či života. Je to o tom, že aj keď mám toho sama dosť, nájdem si čas na to, aby som vysvetlila matematiku spolužiačke, o tom, že aj keď sa sama nemám dobre, idem ku iným a venujem sa iným, je to o tom, že zostanem do pol 1 hore, aby som pomohla spolužiačke s videom na ročníkovke, že poriešim školskú omšu, aj keď som nervózna, že to stále musím robiť ja, že urobím reportáž z nejakej akcie pre saleziánov, aj keď sa mi veľmi nechce, že idem na kurz pre animátorov namiesto výletu, aby som bola lepším animátorom, že každý piatok sa venujem deťom a hrám sa s nimi, aj keď mám občas brutálnu chuť sa rozprávať s kamarátmi. Animátorstvo nie je len o venovaní sa druhým, je to o prístupe k sebe, prístupe k Bohu, je to niečo, čo sa prejavuje buď v celom vašom živote, alebo nechápete pravý zmysel animátorstva. Je to aj tom, že sa pripravím do školy, aj keď viem, že zajtra neidem do školy, že prídem na písomku, aj keby som nemusela, lebo mám ospravedlnenku od lekára, že sa snažím na všetko sa pozerať pozitívne a hľadať v tom to dobré, že prechádzam len na zelenú, že sa nepredbieham, že necestujem na čierno, že nepodvádzam pri písomkach. Niekto by si mohol povedať, že ako toto súvisí s animátorstvom ? Ako ovplyvní dievčatá, ktoré mám na starosti to, či ja použijem ťahák ? No, to vám neviem povedať ani ja, ale viem, že nemôžem vodu kázať a víno piť. Keď chcem mojim dievčatám hovoriť o tom, že by mali ďakovať a hľadať Božiu lásku vo všetkom naokolo, ja sa nemôžem vzdávať a hovoriť, že už nevládzem a zložiť sa, ale že sa pokúšam aj v ťažkých chvíľach ďakovať a hľadať Božie požehnanie. Pretože by bolo odo mňa falošné, keby som im ja rozprávala o tom,že sa majú snažiť nájsť zázraky, ktoré Boh robí v ich životoch a ja sama by som sa deptala nad tým, aké ja mám problémy a že nič nestíham. Radšej to zložím na Pána a nebudem sa tváriť, že moja ustarostenosť zmôže viac ako modlitba.  Animátorstvo nie je len stále snaženie sa či plnenie pravidiel,  nie je to o povinnosti. Je to o tom, že ja cítim lásku a chcem ju dávať ďalej, aj keď je to niekedy ťažké. Niekedy a dosť často je to aj nádherné. Napríklad, keď 9 ročné dievčatká plánujú 2 týždne pre mňa oslavu, upečú mi bezlepkovú tortu, vyberú mi darčeky, samy mi ich urobia, prídu o hodinu skôr a to všetko preto, len aby ma potešili. Sú to napr. chvíle, keď pri modlitbe začnú ďakovať za to, že som ich animátorka. Vtedy sa jednoducho nedá zadržať slzy šťastia. Sú to chvíle, keď vidím, že dievčatko, ktoré mi pred rokom neotvorilo ani ústa a nechcelo chodiť na stretká, zrazu rozbehne ku mne, objíme ma a začne mi rozprávať, kde bola. Sú to chvíle, keď si uvedomím, že tie dievčatká zrazu už nevyrušujú na omši, keď si čítam, že dievčatko, ktoré ocko bil a je alkoholik, napísalo, že ďakuje za ocka, chvíle, keď prídem do školy a moja spolužiačka sa ma opýta ako sa mám, pričom v 1. Ročníku mi ani len neodpovedala na to, ako sa má ona, niežeby sa zaujímala ona o mňa. Chvíle, kedy si uvedomím, že to o čom som ani nesnívala sa stalo realitou, že to všetko má zmysel a že sa to oplatí. Aj keď to nie vždy ide ľahko, často padám a zlyhávam, som len človek. A som hrozne sebecká, lenivá, pyšná a neviem čo ešte. Ale snažím sa zmeniť to, chcem, aby ma Boh zmenil na takú, akú zo mňa chce mať a zatiaľ sa snažím odovzdávať jeho lásku. Nehľadiac na to, aká som neschopná, ale uvedomujúc si, že ja som len prostriedok a On je ten, ktorý sa dáva. Inak by som toho nemala veľa, čo dať. Lebo úprimne sama toho veľa nedokážem a bez Neho som len prázdny kov. Ale napriek mnohým pádom, napriek tomu, že často som k niekomu hnusná, odignorujem možnosť pomôcť,  vstávam  a idem ďalej. Animátorstvo je miestami ťažké. No, myslím, že práve vďaka tomu také krásne. Napr. mám veľa dievčat, priveľa. A uvedomujem si, že ak ich je toľko, nedokážem sa každej jednej osobne venovať, tie stretká nie sú také premakané, pretože osloviť 10 dievčat je niečo iné ako osloviť 20, že nepoznám ani niektorých rodičov či súrodencov, že neviem, na aké školy chodia. Ale je ich 20 a mám ich rada. Ibaže niečo v mojom vnútri mi šepká, že to nie je dobré, že ich musím rozdeliť, že tak to bude pre nich lepšie. Ibaže oni tomu nerozumejú, sú príliš malé na to, aby pochopili, že tak to bude správne. Tak sa búria a ja pochybujem nad tým, či je delenie nutné. Vnútri však cítim, že je to správne. A preto prekusnem to, že ma tie dievčatá nebudú mať teraz radi a viac mi bude záležať na ich dobre. To ešte zvládnem. Ale viete si predstaviť, aké to je, keď viete, že musíte dať dievčatá, ktoré milujete do druhého stretka? Lebo sestry by nemali byť spolu a na jednu je naviazaná jedna, na druhú ďalšia a nemôžeme predsa oddeliť najlepšie kamarátky, len kvôli tomu, že ja ich mám rada, že sú tie najfantastickejšie dievčatá, ktoré poznám a že ich chcem mať na stretku. A to je na animátorstve to najťažšie. Nekonať svoju vôľu, ale tú Jeho. Dokázať dať do iného stretka dievčatá, pre ktoré som rok pripravovala stretká,  ktoré poznám,  ktorých viem ich obľúbené zvieratká, poznám ich rodičov, súrodencov, ktoré som videla trucovať aj plakať, pre ktoré som sa snažila obetovať, ktoré som sa učila milovať a ktoré som sa snažila robiť šťastné, dievčatá, ktoré sú kúskami môjho srdca. Dať také dievčatá do iného stretka, len preto, že to bude pre nich lepšie. Toto je pre mňa skutočné animátorstvo.Animátor vytvrvá v  dobrom, animátor je trpezlivý, animátor nepozerá na čísla, na to koľko detí mu prišlo na stretko, animátor nezávidí, animátor sa nechváli tým, koľko detí ho má rado, animátor sa nerozčuľuje nad nechápavosťou alebo pomalosťou detí, animátor sa neteší, keď povie dieťaťu, že ak to urobí tak sa popáli a to dieťa sa ozaj popáli, animátor je vždy naplno prítomný v každom okamihu. Animátor všetko znesie, stále verí, vždy dúfa a všetko vydrží.  Taký animátor však neexistuje. Takým animátorom sa nikdy nestanem, na to som napríklad príliš netrpezlivá. Ak sa však rozhodnem nasledovať Krista, On sám ma premení na samého seba, On sám ma urobí schopnou.  Animas- duša, animátor- človek, ktorému ide o duše. Kto bol lepší animátor než On sám ? Preto je pre mňa animátorstvo viac, je to pre mňa životný štýl, je to niečo, o čo sa budem celý život snažiť, je to niečo, čo prináša pravú radosť do života a odhaľuje zázraky. Animátorstvo je chytenie sa Božej ruky a nasledovanie Ho a popritom chytiť a viesť aj niekoho ďalšieho.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Kupujúci Japonec? Neexistuje, tvrdia stánkari z vianočných trhov

Strávili sme jeden deň so stánkarmi, aby sme zistili ako vidia návštevníkov spoza svojich pultov.

EKONOMIKA

Deti boháčov majú vlastnú sieť, stojí za ňou Slovák

Byť bohatým je nuda, keď vás nikto nevidí.


Už ste čítali?